Zase rastie v húšti kdesi. Niečo čierne, čo ma desí. Rastie, rastie hore-dole. Nevidieť to v práci v škole. Naťahuje lačné ruky, susedovcom kradne struky. Chabre všetko na čo siahne, NEVERÍM! – až kam dočiahne. Veľkí sa len prizerajú, mocní krčia nad tým plecia. O všetko nás oberajú, nachabrali plné vrecia. Čierne ruky od […]

Povedané len tak v skratke, vzťahy naše idú k hádke. Kde tu vietor, kde tu búrka. Hlavu orla škrtí šnúrka. Škrtí šnúrka zelená, čo susedmi je zviazaná. Ťahá-škrtí, dusí krky, ironisti robia frky. Smiechy majú z veci vážnej, no nenájde sa hlavy vlažnej, čo by toto zarazila, a húnske hnáty odrazila. Od duniacej rieky chladnej, ponad múry pani hradnej, […]

Vystretý stáť treba, myslieť musíš striedmo. Na rodinu pyšny byť, aj keby bolo biedno. Základ jesto, je to sila. Nie len gesto, ale skutočná zubatá píla. Reže, reže, reže. Tlačí ostrý tesák medzi žili stromu. Búra strážne veže, padá k zemi. Duní! Jak zvuk hromu. Čo tým chcel som riecť? Čo tým chcel som povedať? Čo chcel […]

Slnko brhlí pravé oko, zima ťahá z pod oblokov. Skoro ráno, hodín sedem, do roboty dneska nejdem. Nežiadam si dneska drinu, na oddych si púšťam slinu. Prespím, že sa do sýtosti, natiahnem si staré kosti. Veď ja im chýbať nebudem. Nezbadá to hádam nik! Dneska doma ostanem, Ej som ale nezbedník. Aj tak strašne slabo platia, iba naše duše tratia. […]

Jednota sa svetu stráca, Slovensko od rán krváca. Čo robíte rodní bratia, že Slováci duše tratia!? Slovensko, ej rodná vlasť, ubolená, samá chrasť. Týrajú ju vlastné ruky, narobia jej zlobu, muky. Komu sme to pod zrak dali, ten náš národ krásny, malý. Už ho celý rozpredali, za peniaze i nás dali. Hnusnej bande lačných vlkov, […]

Zamračený úškrn hrozný. Smutný, trpký, taký rôzny. Niečo vari zlé sa deje. Upadám do beznádeje. Čím je kliata táto duša, čo to týra tohto muža. Vari naňho došiel mor, či napadol ho divý tvor. Videl dáke veci divné. Zjedol azda drogy silné. Čo sa mu to prosím stalo, že sa tvári ako ľaľo. Nazrime do jeho mysle, čo tam skrýva […]