NIeKTO

Biednych duší spasiteľ.

Tvorca nových rán.

Možný sveta ničiteľ,

pod krídlami čiernych vrán.

Skrytý plášťom nevinnosti,

zahalený čiernou tmou.

Od dávna až k prítomnosti,

stojí za tebou.

Obávaš sa jeho činu,

skrývaš sa za jeho tvár.

Zhadzuješ naň svoju vinu,

odvrhol si jeho dar.

Do neznáma poslal si ho.

Odstrčil ho do prázdnoty.

Zo života vyhnal si ho,

On už nie je, si len ty.

Darmo plačeš, darmo stonáš.

Môžeš iba skloniť hlavu.

Plačom ho speť neprivoláš…

Vymaň sa zo sebaklamu!

Utri slzy, zdvihni hlavu!

Pokračuj hru zo životom.

Berieš drogy, húliš trávu,

bezcennosti si otrokom.

Rukou siahaš po pevnine,

topíš sa a klesá hlbšie.

Priznal si sa k svojej vine,

no na duši ti nieje lepšie.

Spustil si sa príliš rýchlo,

už nemohol si spomaliť.

Všetko dobré v tebe stíchlo,

a nemôžeš to napraviť.

Odišiel si z tohto sveta,

nedá sa už vrátiť naspeť.

Tvoja tvár je smrťou bledá,

nestihol si ani dospieť.

Pokúšaš sa nabrať dychu,

znovu srdce rozbúchať.

Vybral si si z tela diku,

hriechu prestal dotýkať.

Opäť sa chceš vrátiť k živým.

Nemyslieť a zabudnúť!

No v ich očiach zostals´ krivým.

Zdochnúť, zhniť a zaniknúť!

Zdochnúť, zhniť a zaniknúť.