NIeKTO

Jednota sa svetu stráca,

Slovensko od rán krváca.

Čo robíte rodní bratia,

že Slováci duše tratia!?

Slovensko, ej rodná vlasť,

ubolená, samá chrasť.

Týrajú ju vlastné ruky,

narobia jej zlobu, muky.

Komu sme to pod zrak dali,

ten náš národ krásny, malý.

Už ho celý rozpredali,

za peniaze i nás dali.

Hnusnej bande lačných vlkov,

spravili nám stovky dlhov…

Nie je zlato, čo sa blyští,

polemik sa na nás vyští.

Pokradli si fakt čo chceli,

hovorím si: „Tí sú smelí!“

No bodaj by aj neboli,

veď mi sme na to kašlali….

Tak sa pýtam: „Kde je chyba?„

Kto je v tejto rieke ryba,

ktorá zjedla celý hák

a nechala nám nabijak.

Tak sa pýtam: „Čo sa deje?“

Prečo sa tá sviňa smeje…

Smeje sa nám celé stádo

svorka vlkov, vrece hadov.

Vyplávali rôzne kauzy,

ale tieto slizké plazy,

sa odplichtili veľmi rýchlo

a za peniaze všetko stíchlo…

Slováci to už nežerú,

tak vyslovili nedôveru.

A týmto sa to končí? Vážne?

Zase máte hlavy vlažné…

Neverím už očiam svojim,

že čo sa to u nás deje!

Na Slovensku žiť sa bojím,

slza sa mi z oka leje.