Zamračený úškrn hrozný.
Smutný, trpký, taký rôzny.
Niečo vari zlé sa deje.
Upadám do beznádeje.
Čím je kliata táto duša,
čo to týra tohto muža.
Vari naňho došiel mor,
či napadol ho divý tvor.
Videl dáke veci divné.
Zjedol azda drogy silné.
Čo sa mu to prosím stalo,
že sa tvári ako ľaľo.
Nazrime do jeho mysle,
čo tam skrýva také kyslé,
že sa potom ksichtí strašne.
Myšlienka to plná vášne.
Pritom zrejme bežné veci,
nie nepremýšľa o pol deci.
Skôr, čo dať svojej rodine,
prečo žije v dedine.
Prečo nemá dobrú prácu,
kde by dostal slušnú plácu.
Prečo musí platiť dane,
keď niektorí kašlú na ne.
Prečo slušný život nemá.
Prečo je vrava zrazu nemá.
Prečo ho tak zodierajú.
Kto sú, že sa tým vystatujú.
Otom každý deň len sluchám.
Keď to vidím z nervov pukám.
Samé hrôzy, strašné správy.
Narastú nám z toho hlavy.
Iba samá starosť všade.
Mŕtve telá na záhrade.
Zase zmizli milióny.
Kráľovná má štyri tróny.
Koho, že to zaujíma.
Kto prosím chce toto vedieť.
Žirafa sa v zoo vyníma.
Klokan naučil sa sedieť.
Bezvýznamné hlúpe fakty,
natočené porno akty.
Určili sa ďalšie tendre,
zacigánil Vlado Sendrej.
No naozaj to pravda holá,
čo z tej našej telky volá.
Nečudo, že krútia hlavou,
sťa by boli pod parou.
Nečudo, že všetci hundrú.
V bedni vidieť lacnú cundru.
Čo zarába si vlastným telom,
že robila to z učiteľom.
To nás všetkých zaujalo.
Presne to sme chceli.
Na tom by sa zasmiať dalo.
No keď to príde, ako by sme onemeli.
Toto, že je spravodajstvo.
Toto, že sa u nás deje.
Špinavosti, zloba, klamstvo.
Málokto sa pousmeje.
Veru tak, nuž je to bieda.
Na správy sa dívať nedá.
Médiá sú rozpredané
a tak vysielajú reči plané.